12. Teba, Bože...
melódia: M. Royova
text: F. T. Bastel
Teba, Bože, Otca vekov,
Pána tvorstva celého
oslavujú zem, nebesia i my
z srdca vrúcneho.
Vesmír vzdáva chválu Tebe,
Cherubín i Serafín
skvelou hymnou plnia nebe:
"Svätý, svätý Hospodin!"
Teba ctí sbor apoštolov
i proroci pradávni,
mučeďníci v rúchach bielych
koria sa Ti, Preslávny.
Teba, svojho Tešiteľa,
tu i tam nad hviezdami
vzýva vrele cirkev celá
modlitbou a piesňami.
Ty si, Kriste, Kráľu slávy,
večný Otca svetiel Syn
neštítil sa, prijať telo
našich hriešností a vín,
Ty Si osteň smrti zlomil,
nebe verným získal sám.
Krvou svojou nás si obmyl,
večné práva podal nám.
Ktorý Bohu na pravici
v sláve nebies stále dlieš,
ktorý raz máš vesmír súdiť
a už i dnes všetko vieš:
vždy nám prispej ku pomoci,
vždy nám Ducha Svojho daj.
Ta nás veď, kde neni noci.
Spas ľud Svoj a požehnaj!
Zo dňa na deň, noc po noci,
trojjediný Bože náš,
chceme svetu ohlasovať
kto Si, jakú slávu máš.
Vieme, že nám chystáš nebe,
bôl kde zmeníš v blaha svit,
Ten, kto cele veri Tebe,
zahambený nemôž byť!