143. Znám zvláštnu rieku
melódia: Frohe Botschaft
text: prel. M. Royová
Znám zvláštnu rieku, ktorej nádherný prúd
tak tichúčko tečiš prez zem;
žiari a svieti on jak ohnivý blesk.
Čo to za vody sú, ja viem.
Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
Kamkoľvek slávny prúd ten sa rozleje,
tam v srdci zvládne blaho, jas;
bo vyprostené z bôľov a starosti
už žehnania okúša čas.
Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
Vody tie sú veľmi hluboké, jasné;
jemna, milostná chuť je ich;
ony liečia chorých, posilnia divne,
očistia najnečistejších.
Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
Áno, voda živá je ten slávny prúd;
Ježiš v nej podáva Seba.
On predrah vzácnu a presvätú krv,
hriešniku, vylial za teba.
Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
"Kto žížniš, poď a napi sa do sýta!"
tak nevesta, Duch volajú.
Len tí, čo v tomto prúde sa umyli,
tvár Božiu v sláve zrieť majú.
Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.