158. Ó šťastný je to dom!
melódia: Pieseň Hugehotov. 1547
text: K. J. F. Spitta (prel. M. Royová)
Ó, štastný je to dom, kde Ťa prijali,
Priateľu duší, Pane Ježišu,
Kde za prvého hosťa Ťa pozvali,
vzdávaju s láskou česť Ti navyššiu,
kde všetky srdcia bijú Ti v ústrety,
oči za Tebou s radoťou,
kde so rtov dotaz nedočkavý letí:
"Čo žiadaš, Pane? Dáme s vďačnosťou!"
Ó štastný je to dom, kde muž i žena
v rovnakom duchu Teba vzývaju,
oboch kde spája istota blažená,
kolená svorne kde sa skláňajú,
kde oba pevne vždy držali sa Teba,
či v láske, v žiali, v blahu, v starosti,
putujú svorne za Tebou do neba
tŕňovou púšťou zeme k večnosti.
Ó, štastný je to dom, kde dietky malé,
na modlitbe su k Bohu nesené,
a Tebe, Jezu, vyrastajú k chvále,
ako za jara kvietky milené.
Kde hneď za mladi Teba ctiť ich učia
a meno Tvoje s láskou menovať,
z nevinných rtov kde sladké spevy zvučia,
kde všetko v Tebe znu sa radovať.
Ó, štastný dom, kde sluhovia Ťa znajú,
kde pod dozorom zraku Tvojeho
verne povinnosť každu vybavujú,
ako pre Teba, Pána svojeho,
kde ku pokore ochotu pridružia,
veselo, voľno, s láskou pracujú.
Ó, šťastný dom, kde Tebe, Jezu, slúžia
a vernosť v malom vždy dokazujú.
Ó, štastný je to dom, kde radosť strojíš
Ty, Jezu svätý, kde ju sdielaš tiež!
Ó, štastný dom, kde všetky rany hojíš,
kde sám čo Lekár, Utešiteľ dlieš,
kým všetci úkol žitia nesplnili,
nezaleteli v domov jedniný,
ta zkadiľ Teba poslal Otec milý,
do veľkej, voľnej, krásnej otčiny!