238. Prez všetky veky ...
melódia: K. Royová
text: Z "Kriegsruf"-u (prel. K. Royová)
Prez všetky veky plynie silný a temný prúd;
hučí on miestom, vinie sa cez dom, chrám i súd.
[: A jeho tmavé viny shltia mier, šťastia svit,
a nesú, čo schytily, k priepasti zahubiť. :]
So smiechom, v tlačenici, pri blesku pochodní
plynie záplava množstva v tom prúde deň po dni.
[: Cena, čo zaplatili, krv srdca je, mier, česť,
spasenie, večný život, - by mohli sa len viezť. :]
Bárs stoja sväti strážni na tmavom brehu tom
a bránia vzpurnej chase v tom diele záhubnom,
[: výstražný hlas ich volá: "Nazpäť! Smrť čaká ťa!"
Márne! Hľa, v krútňave už loď vlnou je krytá! :]
Prez všetky kraje plynie prúd čistý, hlboký;
v ňom veľký zástup umyl špinu, hriech na veky.
[: Čím hlbšie sa vnorili, tým mocnejšie z nich preč,
uniklo všetko vlastné: cítenie, skutky, reč. :]
Tá voda prúdu tečie prez suché pustiny;
no, kde raz sa rozliala, zakvitnú krajiny.
[: Pri brehoch svetla skvúcich zrastú bez sadenia
bohaté na plod stromy a schopné dozrenia :]
Tohoto prúdu prameň komu neznámy on?
Krystalno-čistý plynie ztadiaľ, kde Boží trón.
[: Keď nemocný v ňom zmyl sa, tak znovu ožije.
Krv svätá Bäránkova ten svetlý prameň je! :]