332. Ja hľadím nazpäť
melódia: K. Royová
text: K. Royová
Ja hľadím nazpäť, v to večnosti ráno,
Keď hviezdy ranné spievaly s rozkošou
a milovaný Syn odvetil: "Áno!"
na dotaz Otcov: "Chceš sa stať obeťou?"
Koruna slávy s hlavy pri tom sosňal,
na veky Bohu Seba v sužbu poddal,
Seba v službu poddal.
Ja hľadím nazpäť, hore na Golgatu,
na Víťaza tam, Jeho zomieranie.
Vidím tiecť krv tú nevinnú a svätú
za cudzie hriechy, cudzie previnenie.
Hľadím ... Ach, celé srdce sa mi vzruší,
veď zriem! hľa! samú lásku k moje duši
lásku k mojej duši.
Ja hľadím nazpäť, na ten deň presvätý,
v ňomž otvorily nebeské sa brány,
že by On, Víťaz a obeť Golgaty,
vrátiť sa mohol v domov milovaný,
keď čakala naň Otca náruč vrelá,
trón večný, palma i koruna skvelá,
i koruna skvelá.
Ja hľadím za tie zatvorené brány,
v ten bezboľastnej blaženosti stánok,
kde v blesku slávy dlie dnes milovaný,
Velekňaz i Kráľ i Boží Bäránok,
a domov svojim vykúpeným chystá,
On, Ježiš Kristus, láska Božia čistá,
láska Božia čistá.
Ja čakám, kedy ten slávny deň príde,
ó, kde pustí Bôh nám na zem Jeho zas.
Čakám volanie: "Vstaňte, Ženích ide!
Poďte na svatbu rýchlo, už už je čas!"
Túžobne čakám - lampa moja horí ...
Ach, kedyže sa brána tá otvorí?
brána tá otvorí?