melódia: M. Royová
text: Schöner (prel. M. Royová)
K nebesiam, len k nebesiam upri túžby let.
Po čom svätí vzdychajú, nemôže dať svet;
to najdú tam. Tu slasť s žiaľom zamieňa.
Ó, duša unavená, spej k nebesiam!
K nebesiam popri tebe kráča Boží ľud,
znáša v blahej nádeji úzkosti u trud.
Pripoj sa k nim! Bojuj! veď cesta slávy
vedie len cez mrákavy k bránam večným.
K nebi ducha svojho vznes každé ráno zas.
Krátky, vieš, ach, krátky je žitia čas.
Volaj, volaj: Bože, ktorý pre nebe stvorils' ma,
len pri Sebe zostať mi daj!
V nebesiach, len v nebesiach hľadaj žiatia cieľ.
Nestaraj sa primnoho o pozemský diel;
to márnosť je. Len to, čoš' v nebi složil,
nakoľkos' tu Bohu žil, v tom cena je!
K nebesiam ťa predišiel Ježiš Kritstus Kráľ.
Mlčky niesol hanu zlú, tak ti príklad dal.
Ó, choď za ním! Ako On, Boha drž sa;
miesto žalôb modli sa. Zostaň verným!
K nebesiam ťa napokon vznesie smrti let,
bárs sa pred ním na chvíľu musíš teraz chvieť.
Nič sa neboj! minie noc, ty prehliadnešô
hľa! v svetle otcovský zrieš tam dom svoj!
