129. Na Golgaty slávnej výšine.
melódia: M. Royová
text: M. Royová
Na Golgaty slávnej výšine čaká ľudstvo spása jedine.
Tam Bäránok Boži presvätý, na kríži, ach, hrozne rozpäty,
volá v mukách v smrti hodine: "Ó, hriešnikum, žížnim za teba!
Ó, poď ku mne; za teba, ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!"
Zem sa trasie, skaly pokajú. svätý z hrobov živý vstávajú.
Slnce hasne; svetom padla noc; ľudské srdcia sviera strachu moc.
Opona sa trhá svätyni. Ježiš volá: "Žízním hriešniku!
Ó, poď ku mne; hriešniku! Ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!"
Hľa, koruna z tŕnia rozryla čelo, na ňomž svätosť sídlila.
Vidíš, ako srdce ustáva? Vidíš, ako Ježiš skonáva?
Čuj, s posledným dechom čo volá: "Ó, hriešniku, žízním po tebe!
Ach poď ku mne; po tebe! Ach poď ku mne; Ja ťa spasím!"
Ó, hriešniku, prečo odchádzaš? Prečo srdce svoje zatváraš?
Čie priestupky sú to súdené? Čie krivdy, ach, na Ňom pomstené?
Kto tú smrť strašlivú zavinil? Ja a ty, hriešniku!
Ach, tak poď na Golgatu; poď, ó poď k Ježišovi! On ťa spasí!